Przejście w Tatrach

Przejście w Tatrach

Zima, ktorú zásadne poznačil akútny nedostatok snehu. Tatry vyzerali ešte aj v marci tak ako obyčajne v novembri a lezcom sa do dolín a stien akosi nechcelo. Aktivita bola všeobecne nízka, v tomto smere toto bola asi za posledné roky najpokojnejšia sezóna. Napriek tomu pribudlo množstvo nových smerov, zaujímavých opakovaní a prelezov. Tradične sa o viaceré z nich postarali českí horolezci a zaujímavosťou je vysoká aktivita poľských taternikow a to nielen v poľskej časti Tatier. Nakoniec, report Adam Smialkowského mapujúcehu poľskú zimnú sezónu ma sedem husto popísaných strán!

December sa rozbehol celkom slušne a najrušnejšie bolo v dolinách nad Štrbským Plesom. Odštartovali ho Svrček so Stykom a prvý decembrový deň na Furkotské Solisko vyliezli prvovýstup Deň vetra, M6-. Na Prednom Solisku zásluhou Liptákov Mira Sima a Ivana „Váňu“ Staroňa pribudli hneď dve nové cesty, najprv v decembri Fantasmagória, 6 a neskôr začiatkom januára Sim sala bim za M6. Miro Sim bol tradične veľmi aktívny a v decembri popri niekoľkých sólach sa stihol s v dvojke s Jacom zatúlať do severnej steny Hlinskej veže, kde v biednych podmienkach vyliezli cestu Kulhavý-Romanovský, 5 A0. Zaujímavé veci sa diali v predvianočnom období vo východnej stene Rysov, kde sa náhodne stretli dve družstvá a obidve s vážnymi plánmi. Český mix Pavel „Bača“ Vrtík a Martina Kratochvílová za tri dni vyliezol prvovýstup Bílý rys, M6 A2 a kúsok vpravo od nich to s plánom voľnéhu prelezu Direttissimi (6 A3) skúšali Tóno Suchý s Mirom „Méďom“ Medvecom. Dve technické miesta odolali, ale veľa sa zadarilo voľne a tam sa obťažnosť pohybuje okolo M7. Spomínajúc voľné prelezy starých hákovačiek poďme nižšie do doliny, kde na Galérii Satana neodolala Popradská strecha a dvojica Jána „Stračes“ Straka- Lukáš „Asu“ Abt uvoľnila najťažšiu dĺžku za úctyhodných M9! Stále sme v decembri a ešte sme nespomínali poriadne severné steny. Dlhočizný SV pilier Ganku doslova okupovali poľskí horolezci, keď len v decembri ho preliezli tri družstvá. Dokonca trojica Przemysław Cholewa, Kuba Hornowskii a Maciek Ciesielski v expresnom čase 6 a pol hodiny! Asi tie podmienky na severe neboli až také zlé... Koniec roka sa aj na Kežmaráku niesol v znamení dobrých výkonov a cestu Hodál-Rusnák, 5 A2 voľne za M6 preliezlo české trio P. John, J. Leníček, P. Binková.
V Javorákoch sa rozliezali Maroš Červienka s Katkou Húserkovou, kde vyliezli Poľský komín M4 WI3.
Január bol značne kľudnejší a pokojne ho môžeme odštartovať v serióznej severnej stene. Na Kačacom Mníchovi sa zadarilo (opäť) Poliakom v Zásnubách od Vila Jakubca, ktoré vyliezla voľne (M6-6+) trojica Jakub Radziejowski, Mariusz Nowak, Grzegorz Figura. Dobrú a ťažkú cestu vyliezli Jano Svršek s Erikom Rabatínom na Chmúrnu vežu, kde urobili asi len druhý zimný prelez cesty Beneš-Vestenický. Podľa Erika morálové lezenie v stupni M6-7. Jano Svrček stihol v januári aj sólo prelez Posledného predsavzatia na Furkotskom Solisku, M6. Horúčavy a rekordné teplá pokračovali, rovnako tak taternici na filare Ganku a v januári si ho dali ďalšie dve poľské dvojky. Hustá premávka bola aj v Ľadových dolinkách a ľahších cestách naokolo. V Javorákoch bolo o poznanie tichšie, ba takmer mŕtvolne ticho, ktoré narušili až Poliaci Rafał a Andrzej Miklerovci prelezom Komín návratov WI4 M5+. Koniec januára stihol ešte využiť mimoriadne aktívny Jano Svrček na ďalší prvovýstup. Tentokrát na Streleckej veži s D. Kolinom a za M5. Cesta sa volá Biela tma.
Poďme na február, kedy v poriadnych severných stenách opäť úradovali iba Poliaci. Rumanovým korytom a ďalej na Gankovu štrbinu sa prebili za 12 a pol hodiny (M6 A1) Przemek Cholewa s Egonem Drzewieckim. Referujú o veľmi peknej, ale vážnej ceste. Ťažkú klasiku od Stanislawského na Javorový štít zase preliezla poľská dvoja Klimas-Kola. Podľa nich za M7 a za 9 hodín. Jano Svrček neúnavne pokračoval vo výrobe nových smerov aj vo februári a najprv na Galérii Satana so Stykom a Molnárom vyliezli Ilúziu, M6 a neskôr na Malej Žltke opäť so Stykom novinku Duel za M7. Veľké veci sa diali na konci februára na Pyšnom štíte. Do Kráľovského previsu tak trochu očakávane zavítali Stoupa so Stračesom, za deň si dach nacvičili a na ďalší ho voľne preliezli. Na Rajčanových M12 sa zatiaľ nič nemení, uvidíme, kto ďalší si trúfne. Vynikajúci výkon a gratulácia za rieku Moravu.
V tejto destinácii sa pohybovali začiatkom marca aj Miro Sim s Paľom Jackovičom a konkrétne na Malý Pyšný v jeho SV stene vyliezli prvovýstup za 6 A1. Miro referuje o jedovatej ceste, akýchsi hluchých špárach, bez jedničiek takmer nezdolateľných.
Marec zahájil prvovýstupom aj kto iný ako Jano Svrček, a to ďalším novým smerom na Galérii Satana, cesta sa volá Satanské verše, M7 a ak dobre rátam je to tu Janova štvrtá cesta. Na Rysy, konkrétne do vyššie spomínanej Direttissimi zavítali lezci opäť, tentokrát poľská dvojica Tomek Klimczak - Maciej Janczar a v pohode ju s dvomi bivakmi preliezli. V dňoch 12. až 17. marca sa o zaujímavú reťazovku pokúsila dvojica Adam Kadlečík-Mišo Sabovčík. S plánom zreťaziť v jednom záťahu čo najviac Stanislawského ciest vyrazili najprv na Malý Kežmarák Weberovkou. Podmienky boli mimoriadne zlé a len po Nemecký rebrík sa trápili 13 hodín. Na vrchol doliezli pilierom a stále v zlých podmienkach pokračovali Vidlovým hrebeňom na Lomničák. Ďalší deň ich zastihol v západnej Lomnici, z ktorej pokračovali na Térynu. Z chaty a cez Sedielko sa dostali pod Malý Javorový štít a tu vyliezli tretiu Stanislawského cestu. Zostupom Rovienkami a výstupom do Ťažkej sa premiestnili pod ďalšie severné steny. Stanislawski na Vysokú v podmienkach nebol, tak dvojica skúsila jeho cestu na Galériu Ganku. Nejako to nedopadlo a chalani to dve dĺžky pod hranou Galérie zabalili. Na záver si dali ešte Poľskú cestu na Rysy a bolo po reťazovke. A v zásade aj po zime. V západnej stene Prostredného hrotu nový smer objavili a v parádnom potoku preliezli na konci marca ešte Jaco, Sim a Paulíny, 6 A1 a kúsok vedľa a o pár dní neskôr cestu Tatarka-Gibas, 6 dvojica Maroš Červienka-Tóno Suchý.
Na záver som si nechal jednu májovú perličku. A keby sa nasledovné podarilo v regulérnej plnotučnej zime, tak by to bola onakvejšia perla. 6. mája sa na reťazovku severnými stenami nad Javorovou dolinou vybrala dvojica Jano Kořínek a Lukáš Michaľák. Ráno o pol piatej pri horárni ešte netušili, že tam hore ich čakajú podmienky desaťročia. Začali Puškášovou cestou do Prednej Svinkovej štrbiny, 4. Famózne podmienky ich presvedčili, že lano môže ostať v batohu. Zostupom do Čiernej Javorovej a následne Stanislawského cestou sa dostali na hrebeň Snehových veží, konkrétne so Zadnej Snehovej štrbiny. Strmou Grzesiowou drabinou zostúpili a natraverzovali do Horného kotla Ľadových doliniek, tu aj prvýkrát použili lano. Pokračovali Veľkou Ľadovou vežou, kde v neskutočných alpských snehoľadoch (do 70 st.) niekde medzi Dorawskim a Sczepanskim pravdepodobne vyliezli nový smer. Opäť free sólo. Následne zostúpili do Suchej doliny a napochodovali do 550 m SZ steny Ľadového štítu. Aj tu boli podmienky rozprávkové, takže lanom a istením sa nezdržovali. Opäť pravdepodobne nová cesta, dvojica sa v 80 st. snehoľadoch pohybovala niekde medzi Dorawskim a Gálfym. O tretej boli na štíte a ľutovali, že už nemajú čo liezť. A my všetci ostatní môžeme banovať, že sme ten deň boli niekde inde.

http://tatry.przejscia.pl/pl/node/962

s použitím informácii a materiálov Adama Smialkowského a tatranského horolezeckého sprievodcu www.tatry.nfo.sk pripravil

Ivan Žila, predseda komisie alpinizmu SHS JAMES