Przejście w Tatrach

Na túto "zabudnutú" stenu som pozeral už dávno, no nevedel som o nej nájsť viac informácií ako mi poskytoval Puškášov sprievodca. V Puškášovi bola v tejto celej stene zakreslená iba jedna cesta – Puškáš z roku 1948. V roku 2011 bol v prvom čísle Montany uverejnený sprievodca tejto “zabudnutej” steny a jeho doplnenie v Montane č.6/2011. Podľa tohto sprievodcu boli v hlavnej stene iba tri cesty –Puškáš, Michalkova a Tatarkova cesta. Tri cesty na takúto veľkú stenu sú malo a bolo mi jasné že je v nej dosť priestoru pre vytvorenie ďalších nových samostatných línii.

Kotlovy stit z montany 1a, 1b:

Kotlovy stit z montany 1, 2:

Kotlový cesta Tatarka Bobacicova schema:

Kotlovy stit spredu blank:

Kotlovy stit zospodu blank:

Do steny sme s Janom Kořínkom nakukli až začiatkom augusta tohto leta a preliezli v nej peknú vyrovnanú cestu stredomJZ steny. Celá cesta je v peknej skale a v každej dĺžke sa lezie a v poslednej piatej dĺžke sa lezie ešte o čosi viac. Vedie výraznou puklinou v 15m kolmej platni ktorú som po dlhšom váhaní ohodnotil za VII. Po nej ešte dve ľahké dĺžky na vežu v hrebeni a z nej sme zlanili (zanechaná slučka) smerom na sever a traverzli do Batizovskej próby. V celej ceste sme nezanechali ani jednu skobu a hlavne posledná dĺžka predstavuje pekné vytrvalostné lezenie po friendoch a čokoch. Cesta vylezená a my s Janom sme są počas celého zostupu nedokázali zhodnúť na názve tejto peknej cesty a nechali sme cestu bez mena…

Na druhý deň sme ešte vyliezli pilier medzi dvoma výraznými žľabmi, ktorý podľa sprievodcu doteraz ešte nebol vylezený. Po 150m nástupe žľabom a stienkou vpravo od žľabu sme začali liezť po pilieri a vyliezli 6 pekných ľahkých dĺžok v pevnej skale. Vrchné dĺžky majú super expozíciu a miestami sa lezie po hodne ostrej hrane až na hrebeň spadajúci z hlavného vrcholu smerom na západ do Batizovskej doliny. Tu cesta končí a najpraktickejší zostup je traverzom (miestami II) do Batizovskej próby a ňou dole.

Po prelezení týchto dvoch nových ciest sme vedeli že sa sem ešte musíme vrátiť koli možnej novej ceste v ľavej časti steny. Jej líniu sme si všimli hneď keď sme boli prvý krát pod stenou. Z dna doliny sa v ľavej časti steny ukazujú dva previšteky ktoré výrazne pripominajú oči a nám obom hned pripomenuli obrázok budhovych očí. Línia vyzerala super a zdalo sa nám že bude aj ťažká, nakoľko viedla prevismi a kolmými platňami. Zhodli sme sa že sem by sa oplatilo zobrať vŕtačku a dať nity na štandy a do kľúčových miest cesty kde sa nebude dať zaistiť inak.

Ubehli tri mesiace kým sme sa do steny vrátili vyzbrojený ľahkou vŕtačkou, 10 nitmi a kopov iného železa. Nádherné dni neskorej jesene nám umožnili zažiť krásny deň v stene a urobiť v nej parádnu cestu v pevnej skale vedúcu priamo cez “Budhove oči”. Prvá dĺžka je výrazný kolmý kút a jeho začiatok sa ukázal ako dosť nepríjemný, kde som liezol dlhý úsek bez možnosti zaistenia stienkou vľavo od kútu. Pustil som sa do tejto dĺžky bez vŕtačky – však vyzerala ľahko. To som hneď oľutoval a v ťažkom mieste som sa až na tretí krát odvážil a preliezol tuto stienku a bolo mi jasne že tu cestou spať isto dovŕtam minimálne 1 nit. Ďalej cesta pokračuje kolmým kutom za VI až na pohodlný štand po výrazným previsom. Na štand sme navŕtali dva nity a ďalej som pokračoval už s vŕtačkou na sebe priamo hore cez previs. Ten sa podľa očakávania ukázal trošku ťažší a v ňom som zo skoby navŕtal postupový nit a vďaka nemu sa dostal na hranu previsu a pokračoval ľahším lezením až ku “pravému oku budhu” . Tento previštek sa ukázal ľahký a ďalej cesta vedie kolmým kútom a platňou. Tát časť steny bola fest zamachnená a iba ťažko voľne lezitelná práve kôli machu. Znova som si odsadol do friendov a navŕtal nit v kľúčovom fleku a cez neho sa dostal až na policu pod tretiu dĺžku. Druhá dĺžka je dlhá 55m s previsom dole a druhým tažším flekom úplne na konci. Janči este natiahol peknú tretiu dĺźku začínajúcu v kúte až na hrebeň, kde sa už naša cesta spája s cestou po hrebeňi zľava – “cesta ľavým rebrom”. Lezenie ďalej po hrebeňi je už iba ľahké dvojkové lezenie v nie moc pevnej skale. My sme už ďalej nepokračovali a cestu sme ukončili na veľkej plošine na hrebeni kde sme navratli dva nity na tretí stand. Zlanili sme tretiu dĺžku a ja som sa pustil do hodinového čistenia vrchného úseku druhej dĺžky. Po riadnej makačke bol celý úsek vyčistený a pripravený na prelez. Ešte nakuknutie si krokov v previse na začiatku dĺžky, vymyslenie krokosledu a bol som spať na prvom štande. Prišiel Jano, stiahli sme laná a ja som sa mohol pustit do prelezu pripravenej dĺžky. Ťažko vyzerajuci previs sa po zachytení oblej hrany previsu, vypustení oboch noch, založenia ľavej paty a následných dvoch krokoch po stiskoch ukázal nie až taký ťažký. Asi tak za VII. Potešený že ma previs pustil na prvú šupu som sa ponáhľal na záver dĺžky kde som už mal kroky vymyslené a mohol som si vychutnať pekné technické lezenie v kúte a v platni. Toto miesto som ohodnotil za VII-. Rýchle zlanenie dole a po troche čistenia v prvej dĺžke a navŕtani postupového nitu do dolného úseku ktorý som nakoniec ohodnotil za VI+ sme boli opäť pod stenou.

Vznikla krásna cesta v peknej skale s troma postupovými nitmi a šiestimi nitmi na štandoch. Jej názov sme vedeli ešte skôr ako sme ju začali liezť – Budhove oči.

Pod stenou sme sa kukli na našu cestu vpravo, ktorú sme liezli v auguste a nedali jej vtedy žiadny názov. Chcel som aby táto cesta mala svoje meno a keďže môj klub oslavuje tento rok 50 rokov od jeho založenia a oslavy sa konali na druhy deň … napadlo ma dať jej meno “50 rokov pre JAMES Bobrovec”. Po krátkom smiechu sa tento názov Janovi zapáčil a bolo o názve rozhodnuté. Až neskôr doma som sa pri zakresľovaní ciest pozeral na dátum kedy sme tú cestu presne liezli a bolo to 8.8.2013 čo je na deň presne 50 rokov od založenia klubu v roku 8.8.1963. Riadna symbolika :-)

Tak bežte do “zabudnutej steny “ v Batizovskej doline a pekne si v cestách zalezte.

Čaute

Ivan Váňa Staroň & Jano Keco Kořínek

HO JAMES Bobrovec & Skialp klub Žiarska dolina