Przejście w Tatrach

Liezli sme podľa opisu Puškáša ktorý je výnimočne dobrý a nedá sa podľa neho netrafiť. Cywiński preložil názov cesty „Przez wielkie zacięcie” čo je trochu zlý preklad keďže zárezom sa ide iba 30 metrov a je to skôr veľký komín. Obtiažnosť je v Puškášovi opísaná ako IV avšak dva krát používa “veľmi ťažko” (V) čo celkom aj sedí. Miesto v prvej dĺźke cez previs (tiež okolo V) opisované ako najťažšie miesto zďaleka nie je najťažšie, ťažší je traverz cez platňu do zaklinovaných malých kameňov v komíne v našej tretej dĺžke. A asi aj nasledujúci široký komín (V). Cesta aj stena je trochu zabudnutá čo je trochu škoda lebo je to veľmi pekná a logickická línia so super platňou, komínom aj previsom. Skoro žiadne trávy (okrem ľahkého terénu v strednej časti) a skala je všade pevná. Liezli sme to na 4 dlhé dĺžky (>60m) a jednu kratšiu, potom ľahký terén solo až pod štítovú stienku na lávke, nasledovne okolo 50m lahšieho lezenia do štrbiny v hrebeni a záverečná stienka s traverzom na severnej strane na vrchol. Vrátili sme sa na naspäť do štrbiny a pokračovali sme hrebeňom do Mengusovského sedla (Przełęcz Pod Chłopkiem).