Przejście w Tatrach

Začal som Dolným Groszovým ľadom a nad ním sa napojil na pilier. Brodením sa kosodrevinou priamo hore. Na Groszovu vežu som sa pokúsil vyliezť priamo platňou a diagonálnou puklinou v nej, ale nenabral som dosť odvahy. Vežu som teda obišiel zľava a pokúsil sa na ňu vystúpiť zboku komínom, no dva metre pod hranou piliera som musel zlaniť. Na hranu som sa pokúsil vyliezť ešte raz, no dostal som sa akurát tak k zlaňovacej slučke. Ďalšia časť pilier, najkrajšia, bola po vyfúkaných premrznutých trávach. Nad Slavkovskou jamou som pilier vzhľadom k podmienkam (skala komplet pokrytá snehom a ľadom, silnejúci vietor) opustil a spleťou žliabkov som sa dostal na hrebeň západne od vrcholu Slavkovské štítu (cca. 100 až 150 krokov). (Na zostupe ma Hrebienok opäť presvedčil o tom, že decibely a mamona nepoznajú hranice).