Przejście w Tatrach

Čakám na hostí pred stretnutím, ktoré ma zhrnúť uplynulé leto v Tatrách. Vo dverách vidím Mira Peťa. Všestranne aktívny v rôznych horách. Preliezol najťažšie cesty v Tatrách (Jet Stream na Jastrabej veži minule leto), jak športové tak ako aj klasiky. Zlyžoval najťažšie zjazdy v Tatrách (vlani Tatarkovu cestu z Kežmarského štítu do Lievikového kotla). Prosím ho o pár slov, pri fotkách z jeho výstupov. Miro rozpráva o niekoľkých cestách, ktoré preliezol toto leto. Rozpráva s nezvyklou skromnosťou a kľudom.

Po stretnutí sa rozprávame v malej skupinke, Miro je medzi nami. Vyžaruje z neho pokoj, sebakontrola a vrelosť. Jeho skromnosť je ohromujúca, napriek jeho úspechom. Kombináciou jemnosti a otvorenosti na mňa robí dojem neobyčajného človeka. Miro je drobného vzrastu, nebyť viditeľných kĺbov na jeho rukách, človek by asi ťažko uhádol, že ma čokoľvek spoločného s horami.

Miro prišiel z Liptovského Mikuláša. Vraví, že to je ideálne miesto na bývanie. Ma nedaleko do všetkých hôr na Slovensku a k tomu sa môže kúpať v Liptovskej Mare. Do Žiliny, kde robí doktorát z informatiky, to ma hodinu cesty. Do Račkovej doliny polhodinku (dnes bol na Barancu). Snaží sa každý deň stráviť trochu času v horách. Hory a príroda mu dodávajú silu, energiu, poháňajú ho v každodennom živote. ťažko sa vie rozhodnúť pre jednu, obľúbenú činnosť. Hovorí, že z každého ročného obdobia má takú istú radosť; v zime je to lyžovanie, v lete lezenie. Nakoniec však s malou prevahou vyhráva lyžovanie.

V priebehu rozhovoru sa zhodujeme, že chýbajú kontakty medzi slovenskými a poľskými lezci. Že sú síce organizované stretnutia tatrancov, klubov, ale vždy oddelene. Miro nevie prečo tomu tak je. Či to je pozostalosť po rokoch komunizmu? Už roky jazdím niekoľkokrát ročne na Slovensko. Necítim žiaden rozdiel vo svojom kontakte so slovenskými lezcami. „Možno sa nám to podarí zmeniť?” – vyjadrujem nesmelú nádej. Miro odpovedá s charakteristickým kľudom a milým úsmevom: „áno”. Žiadam ho či by mi neodpovedal na zopár otázok, ktoré mu pošlem a či by o sebe niečo nenapísal pre Taternika. Súhlasí, hovori že napíše. Viem, že sa tak stane, že mu to nebudem musieť pripomienať, Miro vždy odpisuje, vždy odpovedá. Jeho poctivosť, skromnosť a láskavosť – zahanbujú ma...

Narodil som sa v októbri 1985 v Ružomberku. Už odmalička ma rodičia brávali do hôr – v zime na lyže, v lete na turistiku, neskôr aj na skaly. Lyžova sa som u il v Jasnej ešte niekedy v predškolskom veku a svoj prvý strmší žľab (Retranslačný žľab z Chopku) som zlyžoval ako 7-ročný. Horolezecký krst v Tatrách som absolvoval ako 9-ročný na pilieri Volej veže a o dva roky neskôr som zdolal svoj prvý alpský štít – Grossglockner. K extrémnemu lyžovaniu som sa dostal ako 14-ročný, kedy som spolu s Mišom Wolfom zlyžoval Červený žľab v masíve Hrebeňa Bášt. Približne od svojich 16 rokov som sa začal systematicky venovať ako skialpinizmu a extrémnemu lyžovaniu, tak aj skalnému lezeniu. Za svoje športové výkony som od roku 2008 členom reprezentačného družstva Slovenského horolezeckého spolku James. Za svoje najhodnotnejšie úspechy v oblasti extrémneho lyžovania považujem prvozjazd V steny Sunnmorslauparlaegdy (Nórsko, 4/2010), zjazd SZ steny Lille Venjetinden (Nórsko, 4/2010) a zjazd z vrcholu Aiguille Verte cez Couturier Couloir (6/2009). Z domácich zjazdov si asi najviac cenním prvý kompletný zjazd Kežmarského štítu JZ stenou s narovnaním do Cmitera (3/2012).

V lezení považujem za svoje doposiaľ najväčšie úspechy prelezenie cesty Erectissima v S stene Cima Grande (10- UIAA, resp. 8a+ vo francúzskej klasifikácii, prelezené štýlom PP v auguste 2011, za výstup som bol ocenený Striebornou karabínou SHS JAMES, výstup bol ocenený Čestným uznaním aj v ČR). Vysoko si cením aj prelez cesty Tempi Modernissimi vo V stene Sasso Delle Undici (7c+ PP, 9/2013) a komplexný alpinistický výstup na Aiguille du Fou Americkou cestou (ABO 7c PP, 7/2012, za výstup som bol ocenený Bronzovou karabínou SHS JAMES). V Tatrách je pre mňa najhodnotnejším prelez 12-dĺžkovej cesty VO2max (9 UIAA, resp. 7c) vo V stene Mlynárika štýlom OS (9/2009, Bronzová karabína) a druhé opakovanie jednej z najťažších tatranských ciest – Jet stream (10-/10 PP, 10/2012, Bronzová karabína). Celkovo som v horách doteraz preliezol spolu vyše 200 ciest, z ktorých viaceré patria k tomu najťažšiemu v rámci slovenského voľného letného lezenia v horách. Z extrémnych skalkárskych ciest si najviac cením cestu Les Brutales klasifikácie 10+ PP (8b+ fr. kl., Demänovská dolina, 10/2010).

Veríš v Boha? Máš skúsenosti s mystickou atmosférou v horách?

Neverím v Boha spôsobom, akým v neho verí väčšina ostatných ľudí. O existencii Boha pochybujem, tak ako pochybujem aj o jeho neexistencii. Pripúšťam teda, že môže existovať niečo nadprirodzené, čo v súčasnosti naplno nechápeme a možno ani nikdy nepochopíme. Al nelipnem na odpovediach za cenu viery v dogmy. Ani sa nepokladám za člena žiadnej oficiálnej cirkvi. Pokiaľ by ma chcel niekto silou mocou nejako zaškatuľkovať, možno by mohol ma označiť za skeptického agnostika. Pre mňa je však dôležitejšie žiť v prítomnosti a hľadať odpovede na otázky, ktoré sa ma priamo dotýkajú. Vzhľadom na to, že od malička inklinujem k pobytu v horách a v Prírode, hľadám odpovede, prečo je tomu tak. Hľadám odpovede na otázky, prečo sa v horách a v Prírode cítim tak spokojne. Keď som v horách, mám pocit, že som presne tam, kam patrím - ako by som bol súčasťou niečoho väčšieho. Prečo je tomu tak? Hľadanie odpovedí na tieto otázky ma posúva na mojej ceste poznávania pomaly ale isto vpred. Hory a Príroda sú preto významnou súčasťou mojej životnej púte.

Keby si si v tomto momente mohol vybrať osobu (hoci aj nežijúcu) a uskutočniť s ňou vysnívanú túru v horách, s kým by si sa naviazal na lano a ktorý štít by si vybral?

Asi s Reinholdom Messnerom. Hlavne z toho dôvodu, že som od neho čítal viacero zaujímavých kníh, v ktorých neopisoval len to, čo robí, ale aj prečo to robí. To je podľa mňa dôležité – motivácia, prečo sú horolezci ochotní vzdať sa iných hodnôt v živote a odvážia sa ísť za svojimi snami, ísť proti prúdu, byť priekopníkmi, aj keď je taká cesta často náročnejšia než pohodlné zaradenie sa do „normálneho“ systému. Naposledy som od Messnera čítal knihu Západná stena, ktorá ma zaujala množstvom jeho filozofických myšlienok a názorov. Reinhold má za sebou zaujímavý život a množstvo mystických zážitkov a skúseností z hôr. Určite by bolo veľmi zaujímavé porozprávať sa s ním na túto tému počas spoločnej horolezeckej túry. Výber štítu by som nechal na ňom, ale keby si chcel prísť zaliezť do Tatier, asi by som ho zobral na Jastrabiu vežu, s ktorou sa mi spája množstvo pozitívnych zážitkov a ktorá sa nachádza v jednom z najkrajších kútov Tatier – v doline Zeleného plesa.

Kto je najdôležitejšia osoba v Tvojom živote?

Zaujímavá otázka, na ktorú nemám jednoznačnú odpoveď, pretože v rôznych fázach nášhživota môžeme pokladať za najdôležitejšie rôzne osoby. Okrem toho, pojem „osoba“ sa nemusí pri holistickom pohľade na realitu spájať iba s ľudskou osobou vo forme človeka Hlavne ak človek pôsobí v horách a v Prírode, kde pociťuje prítomnosť niečo ťažko definovateľného, čo ho napĺňa pocitom, že sa stáva súčasťou niečoho väčšieho. Z tohto širšieho pohľadu by som preto za najdôležitejšiu osobu v mojom živote možno označil samotnú Prírodu. Keby som však mal z môjho doterajšieho života vybrať jedného konkrétneho človeka, ktorému vďačím za veľa, bol by to asi môj brat Rasťo.

ProstrednyHrot_Memento_08b_stvrtaDlzka_lezieMiroPeto_fotilIvanStaron